20 MINÚT ZÁPASU SNOV...

Pri súčasnej forme „nabitého dela" Hossu či Gáboríka, i nadživotnej a dlhodobej fazóne „bostonskej mlátičky" Zdena Cháru, mi nanovo prišla na myseľ ona nereálna, bizarná, priam vizionársko-utopistická idea z ríše snov dumavého rojka, ktorú zrodili kedysi práve oni sami ešte v časoch, keď ľadové plochy NHL o dosť výraznejšie pukali pod ťarchou hokejovej Slovače. Oceľovému nezmarovi Handzušovi viala „džegr-hriva", atómovému ekrazitu v nohách Petra Bondru nestíhali pri jeho rýchlostnej detonácii súperi prečítať číslo dresu washingtonských Capitals, a ochozy Buffala Sabres vítali pri Niagarách Mira Šatana banermi God, thanks for Satan. Nuž, heslo romantika, že najkrajšie je to, čo sa nedá uskutočniť, i dnes, stále, a naďalej otvára ten večne neprebádateľný priestor skrytý za virtuálnymi hranicami imaginácie i športovo-rozprávkového fantastična...