Futbaloromantizmus...

„ Nik v Európe nehrá krajší futbal ako oni. Kašlú na defenzívne trendy a nechcú vyhrávať za každú cenu. Sú to poslední futbaloví romantici...poslední dvaja futbaloví romantici"......

Nuž, romantizmus v svojom kréde, a možno i položartom tvrdí, že najkrajšie je to, čo je neuskutočniteľné. Romantizmus je o nádhere. O túžbe po slobode. Romantizmus je o kráse. Úžase. Snoch. Piktoresknosti. Pôvabe... Komplex harmonickopozitívnych atribútov každodenného života absolútne atrahujúcich i drvivú väčšinu milovníkov hry volanej futbal. Bezpochyby. Totálne. Fundamentálne. Onen futbalový romantizmus má len trocha menej rokov ako jeho literárny brat, a keby takí majstri pera, akými boli lord Byron, Keats či Shelley mali ozaj svojich futbalových dvojníkov, ktovie, kto by bol dnes v role odpútanopripútaných Prometeov. Marco Van Basten medzi svetovú špičku predstaviteľov „futbaloromantizmu" jednoznačne patrí, len si spomeňte na totálny futbal z dielne holandských najšľachtenejšie klonovaných tulipánov 80-tych rokov, a s jeho v úvode môjho dnešného krátkeho zamyslenia napol bôľne citovaným povzdychom sa dá do istej miery súhlasiť. Verme ale, že sa nájdu okrem Barcelony a Arsenalu i ďalší európski loptoví mikroromantici schopní „vykopať" v dušiach nadšencov onu známu zlúčeninu dúhopocitov podobných myšlienkam veľkého Jonathona Keatsa....Bo A thing of beauty is a joy for ever: Its loveliness increases; it will never...Pass into nothingness...