Keď sa po výprasku odchádza s hlavou hore...

Známy futbalový bonmot trénera Lešického, že veľký zbije vždy malého, nie je po zápase Žiliny s Chelsea úplne trefný a mediálne komenty o výsmechu a hanbe pre domácich už vôbec nie. Chelsea je megavýberová škola, kde ujo Abramovič preinvestoval 732 mil libier, sumu, za ktorú si kúpite ostrov, flotilu či planétu, alebo sumu, za ktorú také Slovensko vyplatilo svoju skromnočiastku „šetrnému" Grécku. Kto jednoducho sledoval statočný futbal slovenského tímu, môže mu ozaj vytknúť len to, že bola streda.

Žilina nehrala až tak zle, ako Chelsea devastačnoúčinne, drv/Z/orýchlo a veľkolepo zľahka...a nutné priznať, že vskutku nie na plný plyn. Benayoun pretlačí na polovici ihriska 2 šošonov, Anelka či Malouda vám pripadajú, akoby mali miesto kopačiek rýchlokorčuliarske nože, bizón Essien nestratí jedinú loptu. Víťazí v prvom rade rýchlosť, samozrejme aj tá z továrne futbalového myslenia. Taký Pečalka hral pred pár rokmi vidiecku súťaž, dnes čelí, a ozaj už klasicky fantastickým výkonom, tým najväčším loptohrajkom planéty. Pre mnohých je to ozaj futbalová univerzita, čo i s nepodarenou skúškou. Žilina nebetónuje, hrá sympaticky, ofenzívne /spočítajte až neskutočný počet striel na Čecha /otvorene, presne ako to Hapal sľúbil, navyše rytiersky a bez podlých zákrokov. Pri podobnom hernom displayi môže raz hra šošonov vykopať v dobrých knihách ešte lepšieho humoru i nový futbalonefutbalový bonmotík. Vďaka, chlapci...