Premier League 2010/2011......Mikropostrehy 29

Sú nepostrádateľnou súčasťou futbalu, i keď nehrajú loptou, nedávajú góly, nereprezentujú žiaden klub, zvyčajne nikdy nestriedajú. Sú slávni, no nik im netlieska. Sú bohatí, no málokto im závidí. V špičkovom futbale, ako to už býva, sú vyvolení z vyvolených. Musia byť všade, napriek tomu je ich pracovnou náplňou na pracovisku akoby nebyť. O ich osudoch, a nielen tých futbalových, by sa dali písať malé i veľké epické básne. Muži zákona na ihrisku. Šerifovia spravodlivosti. Futbaloví arbitri...

Hádam neexistuje zápas, po ktorom by sa aspoň vetou nespomenul ich výkon, najskôr že častejšie, ak je jedným z tých horších. Spomeňme na nie tak dávny, a dnes už len bôľnoplanú históriu zdobiaci Lampardov /ne/gól, Henryho „dvojtakt" zarezavší Írov v kvalifikácii na posledné MS či minulotýždňový výkon pána Atkinsona, ktorý podľa mnohých, a ak chceme byť ozaj úprimní, tak si priznajme, že všetkých, natupo zarezal Manchester United v prestížnom súboji proti Chelsea na Stamford Bridge. Dva lapsusy v poslednom kole Premier League zaznamenáva, a do kolekcie nemiloomylov na Emirates Stadium pridáva aj rozhodca Taylor. Známa antagonistika, neľúba kontradikcia a klasické rozhorčenie na strane poškodených, vyhýbavé ticho gentlemanov na strane zo šlamastiky vyviaznuvších. "Je pravdou, že nám možno chýbalo v závere trocha viac tvorivosti a razancie, 2 rozhodnutia idúce avšak jasne proti nám nás stroho potrestali. Stačila nám výhra 1:0...," komentoval nulovú remízu gunners proti Sunderlandu tréner Londýnčanov Arsene Wenger. Samozrejme, bez týchto večných, pre niekoho možno drobizgových atribútov, by futbal stratil svoj pôvodný naturel, /ne/stranný, no hĺbavejší divák sa podvedome, ale znova raz pristihne dumajúc nad tým, aký neuveriteľný počet subjektívnych detailov, resp. ľudských zlyhaní pri rozhodovaní o nich, ovplyvní v záverečnom účtovaní cveng víťazných šabieľ konečného viktora. Kroniky i štatistiky zaznamenajú „len" záverečný výsledok, zásahy strelcov či počty divákov, nikdy nie ale drobnú /?/ neodpískanú penaltu /kabinetná pri sotení Titusa Brambla do Andreja Arshavina/, alebo odmávaný /ne/offsajd /znova Arshavin/. Šéf FIFA Joseph S. Blatter má nesporne pravdu, keď tvrdí, že futbal je viac ako len hra, ale ešte stále zostáva hrou, je ale naivné, detinské, a priam nezodpovedné si myslieť, že napr. také nasadenie výsostne profesionálnych rozhodcov na MS 2014 v Brazílii je zo strany FIFA dosť na vyriešenie problému šľachtenia ducha hernej spravodlivosti, ktorú si novodobý futbal stále viac a viac vyžaduje. Je nad slnkajasný pochop, že dnešný ľudský faktor lavíruje v tomto smere na hrane svojej špičky, a len a iba v jeho intenzívnejšej spolupráci s výdobytkami v niektorých oblastiach ozaj až hypertechnického novodobizmu môžu byť eliminované, futbal vskutku kazivé prvky z dôb dinosaurov. Haniť Taylora, Larriondu, Webba, Rubina? Spomenutí muži zákona na futbalovom ihrisku majú často zlomky sekundy na to, aby narovnali otázniky, ktoré mnohí ostatní, i po opakovaných záznamoch sporných okamihov hry, rovnajú aj tak po svojom a inak. Elementárna spravodlivosť jednoznačne vyžaduje, aby aj oni, vo futbale i tak nikdy neoslavovaní, dostali minimálne podobnú šancu. A to priamo na ihrisku. Priblížme im zaslúžený a dovolený raj, ktorý je často vzdialený na jedno kliknutie myškou. V ňom bude už naisto menej futbalového škrípania zubov i tak často a túžobne chcene hodených kameňov... Pre dobro všetkých...