Uff, Barca....

Loptoví čarodejníci z FC Barcelona hrajú jednoducho "svoju svetovú" ligu elít. Ligu, v ktorej hrajú prosto a jednoznačne oni sami, sami so sebou i proti sebe, ligu, do výšav ktorej túžobne hľadia takmer všetci, čo na tejto zemi obúvajú kopačky, ligu s vzorovou pečaťou cupkajúcej futbalovej dokonalosti, ligu hlásajúcu takmer absolútnu futbalovú ofenzívu, ligu hraničiacu s loptovou mágiou, technickým perfekcionalizmom, devastačno-devastujúcou rýchlosťou, geniálnym výberom miesta, zázračnou fyzickou kondíciou.

Mnohí sa pýtajú, ako to Guardiolla a spol robí, ako to mužstvo vôbec dokáže, kde sú hranice možností svetového superfutbalu. Arsenal je jedno skvelé mužstvo vyznávajúce podobného futbalového boha útoku ako Katalánci, no na Nou Campe pôsobil ako nedorobený dorastenecký tím, v úvode síce s perfektnou obranou, no neschopný si poskytnúť navzájom 4 súvislé prihrávky bez ohľadu na to, či hral v 10-tich, či predtým v 11-tich. Áno, vylúčením Van Persieho zničil švajčiarsky arbiter Massimo Busacca nielen posledné dotlievajúce plamienky nádejí gunners, no zabil celý sviatočný večer, jeho zápas, aj radosť z možnej radosti nestranného diváka. Rozhodcov už však nechám nateraz na iných a na inokedy, prípadne odkážem na posledný príspevok v Mikropostrehoch 29. Zaráža a fascinuje absolútna dominancia Barcelony pri vyrovnanom počte hráčov na ihrisku do, pre Arsenal smolnej, 56. minúty, mentálna demoláž nádejí v obrane bojovného a značne pružného, no na nič iné inak nezmohnuvšieho sa súpera. Londýnčania nie sú zvyknutí hrať zápasy, kedy nedominujú v držaní lopty, tu ju "vlastnili" na kopačkách púhych 30 percent, nesúc schopní si vypracovať jedinú strelu na bránu. Verní fanúšikovia svoje mužstvo neopúšťajú, a tvrdo pracujúcich gunners bolo mnohým, hlavne po spomenutom vylúčení ich hrotového hráča, viac ako ľúto. Takáto totálna prevaha sa ale nečakala vskutku ani zo strany posledného obrieho pesimistu.

Dokonané je. Život ide ďalej, ten futbalový práve tak. Aj pre Arsenal. Utorok sa dotkol pomyselného futbalového neba krásy, neba, kde raz v skorej /?/ budúcnosti zahrajú ligu elít možno aj iné mužstvá tejto planéty. Stačí odhaliť Guardiolov trénersky recept. Že je ale, okrem iného, plný ingrediencií zaváňajúcich tvrdou robotou, hlbokou obetou a otvoreným srdcom pre hru, o tom niet poslednej pochyby....