Volajú ma Diamant...

Ako malý chlapec prežíva v polovici 90-tych rokov obliehanie Sarajeva a trávi 3 roky v suterénnom byte s jednou spálňou, spolu s tuctom členov svojej rodiny. I keď sú vojnou poznačené spomienky na detstvo stále hlboko v jeho vnútri, nerád rozpráva o temnoboľavej minulosti, keď priam nekončiaca delostreľba a granáty zrovnali ich rodinný dom so zemou, a v spomínanom skromnom útulku si potom dennodenne podávali ruky najviac ak chudoba s pokorou.

Ako vraví, nebol jediným, ktorý si podobnú hostilitu osudu musel prežiť, preto to berie ako súčasť jeho osobnostného rastu a akéhosi duševného opevnenia. Jasne zračiaca sa pokora v očiach dnes 193-cm vysokého elegána, okrem iného aj 4 jazykmi rozprávajúceho bosnianskeho veľvyslanca UNICEF a presvedčeného moslima, hlása v školách rodnej Bosny jednotu, zhovievavosť a toleranciu, a sám rodák zo Sarajeva ako špičkový futbalista zdobí svojím profesionálnym majstrovstvom výstavné vitríny veľkoklubu z Manchester City. Edin Džeko.

"Chcem aj ja niečím a nejako prispieť k zmene. Vojna vedie k nedôvere a nenávisti, a ja chcem deti v školách, ktoré pravidelne navštevujem, presvedčiť, že nie je dôležité, ako sa voláte, či ste Srb alebo Chorvát, moslim či katolík. Dôležité je byť dobrým človekom," vraví skromný dlháň s číslom 10, za ktorého 3. januára 2011 zaplatil Manchester City Wolfsburgu statočných 32 mil eur. V Bosne mu nepovedia inak, ako Diamant /prezývka vznikla pred 2 rokmi po jeho dôležitom góle za Bosnu proti Belgicku a následnom spontánnom výkriku komentátora/, a že je to skutočne tepanobrúsený klenot, to potvrdia všetci, čo ho len chvíľku sledujú hrať. Na svoju výšku je 24-ročný Edin Dzeko neuveriteľne technicky zdatný, dlhonoho rýchly, zdravo dravý a s citom pre hru doslova puntičkársky cizelovaný. "Nie som len vysoký hráč predestinovaný na dominanciu v hlavičkových súbojoch. Zahrám vľavo, vpravo, ak treba aj stiahnutý vzadu, záleží na trénerovi. Poznám svoje možnosti, potrebujem sa len lepšie adaptovať na prostredie. Keď som prišiel do Nemecka, nehral som dobre. Úspech prišiel až skrz veľkú trpezlivosť a poctivý tréning. Futbal nikdy nie je ľahký. V Anglicku je ešte rýchlejší a tvrdší, nepíska sa to, čo by sa v Nemecku určite áno. Splnil sa mi ale sen hrať za špičkový klub a v najlepšej lige Európy. Som pripravený oň ďalej bojovať." V jeho prvom tíme Zeljezničar Sarajevo sa mu takmer vôbec nedarilo, ani zďaleka nevyzeral na budúcu hviezdu /asociácia so Zdenom Chárom?/, a jeho prezývka "Cloc", v slangu znamenajúca „kus veľkej drevenej palice", bola všetkým, len nie posledným náznakom komplimentu. "Moja kariéra je tou o malých krokoch. Vyhovuje mi to. Aj tu v Anglicku som na tento, mne vyhovujúci postup pripravený. /bosnianska liga, česká 2. liga, česká 1. liga, nemecká Bundesliga, PL/. Moje góly prídu, viem to. Tvrdo som na svojom raste pracoval, a za všetok úspech vďačím rodičom, ktorí aj počas vojny urobili všetko, aby sme so sestrou mali aspoň primerane dôstojný život."

Áno, aj o týchto veciach je futbal. Jeho svet musí i v dnešnej /a možno práve v dnešnej/ dobe, znamenať viac, ako sú kúzelnozelené drny divadla núkajúceho napínavý boj, spotenú slávu, hrdosť víťazov či slzy porazených. Spája ľudí pre dobrú vec, a v tom je obromamutia sila jeho neukradnuteľného čara. Edin je veľký hráč a ešte väčší človek, kabinetný vzor často zdravé idoly strácajúcej mládeže, hrdý patriot malej krajiny. Jeho kariéra je na začiatku, a dobrému futbalu verný fanúšik nemôže nepriať sympatickému mladému mužovi s okolo neho nenútene vznášajúcou sa charizmou opravdivé dosiahnutie raz tých najvyšších športových i životných mét. Citizens nevyhrali nič veľké už 34 rokov, a možno to bude práve Edin, ktorý im i sebe prekope novú futbalovú cestu vpred...Veľa šťastia, Diamant...